PRIATELSTVO
Kdesi dávno v mojich spomienkach,
Keď sme ešte mali celú bandu,
Smiali sme sa na vlastných blbostiach,
Brali sme to ako veľkú srandu.
Vtedy sme ešte voľne liezli po stromoch,
Boli sme hlúpy, ale vedeli sme niečo...
Obývali sme pevnosti vo stanoch,
A vedeli sme, akú cenu má priateľstvo.
A teraz zažívam len smutné chvíle,
Osamelo sedím pri stene,
Hoci medzi sebou nemáme míle,
Niekedy zdá sa to vzdialené.
Nedržíme spolu ako kedysi,
Niekde sa vytratilo to čaro,
Hádame sa a bolí to, vážim si
Však obyčajnú našu vytrvalosť...